Projekty

Hradné múzeum vo Fiľakove kladie veľký dôraz na archeologický, historický a etnografický výskum Fiľakova a jeho okolia. V roku 2024 sa inštitúcia v rámci národných projektov opäť zapojila do výzvy Fondu na podporu umenia (FPU) – 5.2.2 Akvizícia múzeí. V súlade so svojou akvizičnou politikou, podľa ktorej sa špecializuje a sústreďuje na zdokumentovanie dejín mesta Fiľakovo s dôrazom aj na stredoveké a ranonovoveké dejiny hradu, sa inštitúcia snaží rozširovať svoj zbierkový fond aj o predmety súvisiace s históriou hradu a mesta Fiľakovo. Mesto má bohatú historickú minulosť a jeho osud dlhé stáročia ovplyvňovali historické udalosti, ktoré sa viazali k hradu. V 16. storočí opevnenie dobyli Turci a Fiľakovo sa na bezmála štyridsať rokov stalo sídlom najsevernejšieho sandžaku Osmanskej ríše. Koncom storočia ho znovuzískali cisárske vojská. V 17. storočí, v období svojho najväčšieho rozkvetu, mal hrad viacerých kapitánov. Medzi najvýznamnejších patrili Tomáš Bosnyák, František Wesselényi, Štefan I. Koháry a Štefan II. Koháry. Koncom storočia hrad dobyli a podpálili kurucké vojská. Koháryovci patrili medzi významné šľachtické rody v Uhorsku, zastávali dôležité vojenské a politické funkcie a verne slúžili panovníkovi. Muži z koháryovského rodu sa zúčastnili dôležitých bitiek (Levice 1664, Petrovaradín 1716, Belehrad 1717), v ktorých za vlasť položili svoje životy. V 16. a 17. storočí boli veliteľmi dôležitých strategických pevností, slúžiacich k obrane slovenského územia pred osmanskými Turkami ako Sečany, Fiľakovo, Čabraď a Nové Zámky. Štefan Koháry I. vyrastal na čabraďskom hrade vo vojenskom prostredí. Prvé bojové skúsenosti získal v povstaní Juraja I. Rákocziho v roku 1644. V roku 1657 už bol vymenovaný do funkcie dedičného kapitána fiľakovského hradu. Jeho syn, Štefan II. Koháry bol jedným z najvýznamnejších mužov koháryovského rodu. Vyštudoval teológiu vo Viedni a po smrti svojho otca v roku 1664 prevzal funkciu dedičného kapitána fiľakovského hradu. Ako 18-ročný sa ujal velenia hradnej posádky. Dal posilniť fiľakovský hrad, ktorý úspešne bránil až do roku 1682, kedy ho kurucké vojská s vedením Imricha Thökölyho nakoniec dobyli. Po rokoch väzenia a následnej účasti v ďalších bojoch bol zranený, neskôr vymenovaný za krajinského sudcu. Vo Fiľakove sa pričinil k výstavbe františkánskeho kostola a kláštora, ako aj rozsiahlej kúrie, ktorá dodnes nesie jeho meno. Zámerom projektu bola kúpa raritnej a vzácnej olejomaľby (rozmery: 28 x 36,5 cm) jedného z najvýznamnejších hradných kapitánov Fiľakova z rodu Koháryovcov. Na základe výzoru vyobrazeného muža by sa osoba na obraze dala identifikovať ako barón Štefan I. Koháry, avšak nápisy v spodnej časti olejomaľby poukazujú na jeho syna, grófa Štefana II. Koháryho: 1. nápis: „DEUS CUI VULT.“ [Boh dáva tomu, komu chce] figuruje v dobových dokumentoch ako motto Štefana II. Koháryho; 2. nápis: „Koháry J.C.R.“ (Iudex Curiae Regiae krajinský sudca). Presná identifikácia vyobrazeného muža ponúka odborníkom príležitosť na diskusiu. Nakoľko sa nám dodnes zachovalo len veľmi málo vyobrazení oboch historických osobností, objavenie tejto olejomaľby výrazne prispeje k lepšiemu spoznaniu rodu Koháryovcov, ako aj regionálnej histórie Novohradskej župy. Projekt z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia dotáciou v hodnote 1500,00 EUR. Hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia.